Poľovačka, poľovacky a dovolenka s AB centrum

Napísali o nás / Lov v pohorí Gredos

Lov v pohorí Gredos   

Ako majiteľ  poľovníckej agentúry som už dlhší čas  hľadal miesto  so  zaujímavou poľovačkou: mala to byť atraktívna lokalita, nie veľmi vzdialená, ale taká, ktorá  môže ponúknuť  trofej, akú u nás nemožno získať.  Napriek dobrým referenciám si však vždy chcem takéto miesto obzrieť osobne. Pri výbere mi tentoraz  pomohol priateľ Roman, ktorý má nadovšetko rád horské lovy a preto medzi známymi je známy  ako obdivovateľ „rohatej prírody“ – divých oviec , kôz a kozorožcov. Práve na jeho radu som sa rozhodol zorganizovať poľovačku na španielskeho kozorožca Gredos. Pomenovanie má podľa svojho „domova“, ktorým je Gredos,  pohorie   obopínajúce  stred Španielska  severozápadne od Madridu. A práve tam sa naša päťčlenná skupina vybrala vlani začiatkom októbra.

 

Na madridskom letisku Bajaras sme vystúpili na poludnie 3. októbra. Spojenie sem  je pre nás, východniarov, najvhodnejšie z Prahy alebo z Budapešti (do Prahy nočným ležadlovým vlakom  a na letisko v Budapešti sa z Košíc dostaneme veľmi pohodlnou jazdou po diaľnici za necelé tri hodinky). Bez dlhého zdržovania sme sa vydali  v ústrety „španielskemu dobrodružstvu“.

Už na letisku nás čakal môj  španielsky poľovnícky partner –  tmavý, štíhly 44-ročný Oscar, inteligentný, rozvážny  a priamy muž.  Spoločne sme zašli do reštaurácie a ochutnali morské špeciality. Bol som prekvapený, že sa  pustili do nich aj moje dve ratolesti,  ktorým chutili dokonca i chobotničky.   

       „Náš“  Oscar  (celým menom Oscar Jimenéz , menovec známeho španielskeho bojovníka za slobodu – Curra Jimenéza )  v pohorí Gredos je majiteľom a prevádzkovateľom krásneho horského revíru.  Pozná v ňom  priam „každú skalu“  a nečudo, lebo  poľoval tu už jeho starý otec, ktorý  tam raz bol  poľovníckym sprievodcom aj generála Franca. 

        V tomto revíri som sa po prvý raz stretol  s  dvoma rôznymi údajmi o rozlohe územia. Z kartografického hľadiska  má revír rozlohu okolo 6 tisíc ha, ale keď Oscar spočítal aj plochu bočných stien pohorí  (pochopiteľne, len približne) tvrdil,  že skutočná plocha, na ktorej sa môžu pohybovať kozorožce a kde ich možno aj loviť, je vlastne  až 9 tisíc hektárov! Tomu som aj uveril pretože územie kde sme sa pohybovali bolo naozaj veľmi členité.

 

PRVÝ ÚLOVOK

Z Madridu sme sa po diaľnici vydali smerom na západ a asi po troch hodinách sme dorazili do mestečka Madrigal de la Vera v provincii Caceres. Stade to bol už len do revíru už len kúsok. Rozkladá sa na  južnej strane pohoria Sierra Gredos, neďaleko  národného parku National reserve of Batuecas.

      Ubytovanie v revíri poskytuje jednoduchá, ale čistá kamenná chata. Ak sa kozorožce zdržujú v najvyšších  vysokohorských polohách , poľovníci môžu prenocovať v chate priamo na hrebeni, aby zbytočne nemuseli schádzať do údolia.    

       Lov Gredosa  je pripravený na tri dni (piatok, sobota, nedeľa).  V deň príchodu možno už večer skúšať lovecké šťastie a potom celú sobotu.  V nedeľu sa odchádza, lebo ďalšie chodenie  po skalách by už len málokto zvládol. Aj my sme postupovali podľa tohto osvedčeného scenára. Mali sme výhodu, lebo sme  si nemuseli priniesť vlastné zbrane,  teda cestovali aj lacnejšie aj jednoduchšie, t. j. bez formalít súvisiacich  s prepravou zbraní.  V revíri  sú k dispozícii  Blaser R 93, kal. 7 RemMag. a  Mannlicher 270 Wheat. Mag.  obidve s  veľmi kvalitnou optikou.

      Po príchode do chaty  prišiel za nami Oscarov   zverostrážca a zároveň priateľ, ktorý nás informoval, že neďaleko v úbočí hory videl starého trofejového kozorožca. Rozhodli sme sa, že za ním vyrazí český  priateľ Vlasta  a ako prvý sa pokúsi o úlovok.   Asi po pol hodine  rýchlej chôdze  sme sa priblížili ku kozorožcovi na  dostrel. Vlasto mal  šťastie a podarilo sa mu ho uloviť. Stačil jediný výstrel ponad roklinu, ktorou pretekal horský dravý potok široký asi 8 metrov. Ďalšiu polhodinu trvalo kým sme sa dostali ku zhasnutému kozorožcovi. To sme sa už museli ponáhľať, aby sme do západu slnka stihli urobiť pár fotografií  nádherného úlovku, ktorého trofej dosiahla hodnotu striebornej medaily.

 

MOJ  DEŇ  

Môj čas nadišiel na druhý deň – v sobotu . Vstali sme skoro ráno, vonku bola ešte celkom tma. Disciplinovane vstali  aj moje dve  deti – syn a dcéra.  Zrejme boli veľmi zvedavé, ako a či vôbec sa mi bude dariť. Po rýchlych raňajkách sme sa  vydali na cestu najprv na terénnom automobile a potom sme pokračovali  na koňoch.  V jesennom období pred rujou, sa kozorožce sústreďujú v  najvyšších polohách, preto sme sa k nim priblížili  až krátkou pred jedenástou hodinou. Samotná jazda na koni nie je fyzicky náročná, treba však rátať s tým, že trvá niekoľko hodín. Keď sme sa dostali pod hrebeň, ďalej sme už museli ísť pešo. Asi po hodine chôdze Oscar zbadal v diaľke čriedu kozorožcov – narátal ich 30. V čriede bolo  aj niekoľko samcov vhodných na ulovenie.

       Kozorožce boli od nás vzdialené asi tak  280 m,  no Oscar mi nedovolil vystreliť – zdalo sa mu to ďaleko – zbytočne som mu vravel, že v horách som už párkrát takto ulovil kozorožce. Ako sme sa pokúšali dostať bližšie, kozorožce nás, pochopiteľne, zbadali  a celá črieda  odbehla za horizont.  Po krátkom sklamaní sme potom rýchle zmenili taktiku:  zídeme z hrebeňa na stranu pod vrcholy v smere vetra, aby nás  kozorožce predčasne nezavetrili.  Ukázalo sa, že črieda  zrejme unikla veľmi ďaleko  alebo  zabočila niekam do  rokliny. Slovom –  viac sme ju nevideli. Keď už som pomaly strácal nádej, že niečo v ten deň ulovíme , tak sme na skalách  pod vrcholom  rovno oproti nám zazreli tri kozorožce. Jeden ležal, vyhrieval sa v lúčoch popoludňajšieho slnka a zvyšné dva si v akomsi cvičnom súboji testovali svoje sily. (Ruja kozorožcov  sa začína koncom októbra a pokračuje v novembri).   Po krátkom pozorovaní a premeraní diaľky (252 m)  mi Oscar povolil uloviť jedného z dvoch bojujúcich kozorožcov. Rýchle sme našli skalu,  na ktorej sa dala zaujať vhodná strelecká pozícia a po chvíľke  z blaserky 7 Remington Magnum  zahrmel výstrel. Kozorožec ukážkovo značil zásah na komoru a po výskoku dopadol medzi skaly, kde sa už ani nepohol.  Po príchode k úlovku nastala radosť, obdivovali sme kozorožca a navzájom sme si zagratulovali k uloveniu tohto nádherného  zvieraťa.

ÚSPEŠNÁ VÝPRAVA

Po fotografovaní a oddelení trofeje  v horskej chate nasledovalo občerstvenie, ktoré sme si  priniesli z údolia na koňoch.  Za zmienku stojí  spôsob, akým  domáci horskí lovci ošetrili divinu. Kozorožca odrali a pre svoju spotrebu si  vzali iba  lopatky, zadné stehná, vyrezali chrbát a zvyšok  nechali napospas supom v horách.  Na cestu dolu sa vydala pešo dvojica Oscar a môj syn, ktorému som dohodol ulovenie starej výradovej samice. Tento lov je veľmi náročný , lebo samice chodia v čriedach a je ťažké sa k nim priblížiť na dostrel.  Ostatní sme sa vrátili ku koňom a celá skupinka spoločne schádzala  horským chodníkom späť do údolia.  Až pred zotmením sme sa stretli s Oscarom a Mirkom pri vodnom prameni v údolí, kde sme sa mohli občerstviť  vodou vyvierajúcou  zo skál. Mirko  ulovil  starú samicu s dobrou trofejou, ktorú si pyšne niesol v ruksaku. Pochopiteľne, že celý priebeh  lovu  mi podrobne vyrozprával, pričom vyzdvihol, že  strieľal zo vzdialenosti  180 m  a hneď prvý výstrel bol aj úspešným.

      Do chaty sme prišli už celkom za tmy. Čakala nás tam  bohatá večera počas ktorej som sa dozvedel, že  Vlasto mal znova šťastie. Kým my sme sa  lopotili v horách, v nižších polohách sa mu podarilo uloviť španielskeho jeleňa a výradovú samicu kozorožca.

 

NIEKOĽKO RÁD

Nespornou výhodou  lovu kozorožca v Španielsku je, že ide o krajinu, ktorá  je členom EÚ, že ostávate  v blízkosti  civilizácie, veď  do najbližšieho podhorského mestečka  je to len 10 km a niekoľko hodín jazdy autom do Madridu. Nehrozia tu žiadne riziká,  akým sa nedá vyhnúť pri love v pohoriach Ázie (Ťanšan, Kaukaz a i.), kde  vás od obývaných miest delia stovky kilometrov a v prípad e nepredvídateľných situácií nie je nablízku lekárska pomoc. Nie je zanedbateľný ani fakt, že letenka do Madridu stojí okolo 250 €, na ázijské lovy do 1000 €.

      Na záver ešte zopár rád pre tých, ktorí by sa rozhodli zúčastniť sa na takejto poľovačke.  Lov vysoko v horách je nevhodný  pre toho, kto trpí závratmi  z výšky. Potrebná je aspoň priemerná kondícia  kvôli chôdzi v horách a  kvalitná  turistická  či horská lovecká obuv. Lov je stredne náročný a treba rátať s možnou streľbou nad 200 m. Neraz  možno natrafiť aj na väčšie  čriedy kozorožcov a potom sa dá z nich dobre vyberať a ohodnotiť trofej,  ktorá by vyhovovala  poľovníkovým predstavám. V revíri žije aj veľa jeleňov západoeurópskej formy, i keď sú menšie ako naše. Tie takisto možno loviť, pochopiteľne, za poplatok. Obdobie lovu kozorožca Gredos je: jún až 15. december. Najvhodnejší čas  býva od polovice októbra, november a jún. Najlepšie termíny Vám odporučí poľovnícka agentúra AB - Centrum safari.

      Kozorožec Gredos je jedným z viacerých poddruhov španielskych kozorožcov. Je nádherne sfarbený a jeho  sivostriebristá srsť prechádza na nohách a hlave až do lesklej čiernej. V Španielsku  možno loviť aj kozorožce Beceite , Sierra Nevada a Ronda.

MIROSLAV JEVOČIN

 

Bližšie informácie o poľovačke na kozorožca v Španielsku:

Miroslav Jevočin, poľovnícka agentúra

AB-Centrum, tel: 0903 353 365

www.abcentrum.sk

abcentrum@abcentrum.sk

 

Prihlásenie

Meno:
Heslo:

Katalóg / prospekty

Objednávka katalógu a prospektov Objednať
Poľovačka a poľovačky, safari a lov v zahraničí pre Vás zariadi:

AB - Centrum Safari, s.r.o. - Masarykova 57, Michalovce | tel: 056/642 09 78, mobil 0903 353 365
2007 © abcentrum.sk | webdesign © bart.sk