AB - Centrum Safari, spol. s r.o.

Namíbia - Diamant divočiny

Dávny sen o africkom safari si minulé leto v Namíbii splnil poľovník, chovateľ bavorských...

Poľovačka v Namíbii.
Dávny sen o africkom safari si minulé leto v Namíbii splnil PETER KOVÁČ, poľovník, chovateľ bavorských farbiarov a lesník zo Starej Bystrice na Kysuciach. Vďaka skúsenostiam a streleckému šťastiu sa v malej výprave zaradil medzi najúspešnejších slovenských poľovníkov.

Na čierny kontinent vycestoval Peter Kováč na prelome mája a júna vďaka priateľovi Ing. Miroslavovi Jevočinovi z Michalovieca jeho agentúre AB- Centrum Safari.  Organizátori safari už po príchode slovenskej skupiny nestrácali čas. Našich poľovníkov zaviedli na strelnicu pri ranči, aby si vyskúšali náboje a vybrali si z loveckých zbraní. Vypožičali si spoľahlivé blaserky s kvalitnou nemeckou optikou.

Colné procedúry

Peter si z domu priviezol vlastnú guľovú kozlicu. „Vďaka majiteľovi cestovky AB - centrum safari, ktorý je skúseným organizátorom poľovníckych zájazdov, nebol prevoz loveckých zbraní cez kontinenty spojený s komplikáciami,“ pochvaľuje si slovenský poľovník. Hovorí, že výška colných poplatkov bola možno porovnateľná s poplatkom za vypožičanie zbrane v Namíbii. S príslušnými dokladmi mu stačilo jedno colné odbavenie v Rakúsku a rovnako hladko nasledovala druhá úradná procedúra po pristátí v Namíbii. „Keďže išlo o presne stanovené poplatky, africký pracovník postupoval korektne a svižne,“ uviedol Peter Kováč. Na miesto africkej poľovačky dorazil so skupinou priateľov cez letiská vo Viedni a Frankfurte nad Mohanom. Petrovi to z domu na Kysuciach trvalo 26 hodín. Piati slovenskí poľovníci lovili na dvoch farmách, ktoré patrili rodine nemeckým osadníkov v oblasti Omatako.

Jazda terénom

Každý z rozľahlých revírov zaberal vyše 20-tisíc hektárov a poskytoval priestor na poľovnícke vyžitie. Znamenalo to aj ustavičné trmácanie poľnými cestami. Každému hosťovi sa od skorého rána až do zotmenia osobitne venoval poľovnícky sprievodca. Petrov sprievodca Johan, mladý a skúsený profesionál, je synom majiteľov farmy. „Zaujal ma svojrázny spôsob Johanovej komunikácie s naším africkým vodičom, ktorému pripevnil okolo ruky šnúru. Jej druhý koniec Johan držal, viezli sme sa postojačky na kymácajúcej sa korbe tereniaka,“ opisuje Peter zážitok. „Počas jazdy sme pátrali po zveri. Ak sme na ňu natrafili, Johan nedal v hluku motora povel: Stop, stop! Určite by hlasom či gestom vyplašil zver, ktorá je zvyknutá na rovnomerný pohyb rachotiacich vozidiel. Johan len potiahol za špagát vodiča, aby mu diskrétne signalizoval, že vidíme zver, že treba plynulo zastať, aby poľovníci vystúpili.“ Aby si zver nespájala pohybujúci sa dopravný prostriedok s nebezpečenstvom streľby pri safari, nepoľuje sa na trofejovú zver z korby automobilu. Z vozidla možno poľovať len na zver škodiacu farmárom a africkému poľovníctvu. „Takto som hneď prvý deň pobytu ulovil aj prvého šakala,“ doplnil Peter. Farmári vo veľkom redukujú počty šakalov.

Otočené počasie

Hlavná poľovnícka sezóna trvá v Namíbii od apríla do konca augusta. V tom čase sa na južnej pologuli začína jeseň, panuje tam opačný ráz počasia ako u nás. Vegetácia v oblasti bola však stále atypicky svieža, krajina nebola vyprahnutá vďaka nezvyčajne daždivému letu. Poľovnícku výpravu zo Slovenska zastihlo príjemné slnečné jesenné počasie s dennými teplotami nad 25 stupňov a nočnými mrazíkmi do mínus päť stupňov Celzia. Večer sa v spoločenskej miestnosti kúrilo v kozube. V izbách bez kúrenia bolo sviežo, ale pod prikrývkami príjemne. Suchý chlad vanul z náhorných plošín s priemernými nadmorskými výškami od tisíc do takmer dvetisíc metrov. Vďaka výškam a suchému podnebiu v Namíbii nešarapatí malária, ale slovenskí účastníci poľovačky užili antimalariká pred cestou aj počas výpravy. Ešte doma, pravdaže, absolvovali základné očkovania proti cudzokrajným chorobám. Servis, ubytovanie, vybavenie, pitná voda, úroveň kulinárie na ranči, ktorý sa stal ich dočasným domovom, zahŕňal výdobytky súčasnej hygieny a civilizácie.

Keď hady nespia

„Nehrozia nám jedovaté hady?“ informovali sa opatrní slovenskí svetobežníci po príchode na farmu. „Kdeže. Ničoho sa neobávajte. Je zima, hady spia,“ ubezpečili ich hostitelia. Lenže našinci sa presvedčili o opaku. Naďabili na vretenicu zebriu, tretieho najjedovatejšieho hada oblasti. Inému slovenskému poľovníkovi sa motal pod nohami nejedovatý, ale veľký pytón. Aj majiteľku farmy prekvapil malý rýchly plaz v spálni. Práve malé hady často patria k nebezpečne jedovatým druhom. Našim poľovníkom prekážala aj prašnosť ovzdušia. Zrejme z nej vyplývali zdravotné ťažkosti vrátane črevných problémov u časti výpravy, keďže s čiastočkami prachu mohli do organizmu vniknúť pri vdýchnutí aj vírusy či baktérie.

Iba Peter zabodoval



Organizátori poľovačiek už po príchode ustarostene upozorňovali slovenských hostí: „V poslednom čase nám tu záhadne hynie kudu veľký. Začíname mať z toho vážne obavy.“ Kudu veľký, ktorého Afričania nazývajú aj duch buša, je nádherné zviera s končistými špirálovitými rohmi s dĺžkou presahujúcou aj poldruha metra. Našincom pripomína jeho spanilosť a správanie jelene. Petra v buši zarazilo, že pri ceste našli mŕtvu antilopu kudu, bol to úplne čerstvý kadáver. „Získať trofej veľmi opatrného a plachého samca kudu bude asi najväčší problém,“ prorokoval mu zasa Johan. Ale nateraz nemal správny odhad. Petrovi sa totiž s Johanom ako jedinému z našej výpravy podarilo vystopovať a uloviť aj kudu veľkého. „Pri jeho hľadaní sme sa trmácali cestami-necestami. Trvalo dlho, kým sme natrafili na čriedu a vybrali lovného jedinca,“ ukazuje mi Peter fotografiu pamätného úlovku. 

Rany bez farby

Skúsení poľovníci vedia, že v afrických zvieratách nekoluje toľko tekutín ako v našej poľovnej zveri. „V dôsledku toho sú tvrdé na ranu,“ vysvetľuje Peter. Opisuje situáciu, keď na nástrele po úspešnom zásahu chýbala akákoľvek farba. Stáva sa to, keď úlovok nemá priestrel, najmä pri love z väčšej vzdialenosti, čo býva na safari pravidlom. „Poľoval som na statného samca zebry, neskôr aj na pakoňa. Zasiahol som ich z vyše stometrovej vzdialenosti. Presne zacielená osemnásť gramová strela kalibru 9,3 mm uviazla v ich telách,“ približuje Peter situáciu: „Zver, ktorá nefarbí, sa problematicky dohľadáva v húštinách a neprehľadnom teréne. Nečudo, že ak chýba farba v okruhu asi tristo metrov, africkí profesionálni lovci zver spravidla nedohľadávajú, ale vyčkávajú na supy, ktoré spoľahlivo lokalizujú zhasnutú zver,“ komentoval Peter. V malej miere na stopovanie zveri využívajú prítomnosť jagdteriérov pri poľovačke v africkom buši. „Zdalo sa mi, že tieto poľovné plemená slúžili lovcom skôr na obranu pred nečakanými stretnutiami s vyplašenou zverou, ako na účinné dohľadávanie. V tom sa psy, ktoré som videl pracovať, určite nevyznamenali.“

Osobitosti na safari

„Počas pobytu som sa dostal k dvanástim výstrelom na trofejnú zver,“ hovorí Peter a zdôrazňuje: „Ulovil som iba tie jedince, ktoré mi určil sprievodca Johan. Bezvýhradne som rešpektoval jeho rady a pokyny. Za poľovnícky neúspech môžem považovať len jeden môj nepresný zásah. Ale sprievodca sa napriek poraneniu samca antilopy skákavej rozhodol, že zver nebudeme dohľadávať. Pravdaže sa to bilo s mojimi emóciami, ale ako hosť som rešpektoval jeho rozhodnutie,“ uzavrel Peter poľovnícku epizódu. Pripomenul, že každý účastník safari musí dodržiavať miestne osobitosti pri love. 

Dobrý výrad

Miroslav Jevočin s hosťom pri úlovku zebry Burchelovej

Slovenskí poľovníci začali zostra a úspešne poľovať hneď po príchode. Partia získala dovedna dvadsaťpäť trofejí. Hostiteľov tým zrejme prekvapili. Domáci im prezradili, že nie všetci klienti odchádzajú spokojní: „V ideálnych podmienkach sa u nás poľuje na väčšie vzdialenosti. Vyžaduje si to streleckú prax a poľovnícke skúsenosti. S hosťami lovia nielen posliedkou, ale aj z posedov pri napájadlách. Hoci niektorí mimoriadne skúsení zahraniční lovci strieľali na vystopované druhy zveri aj päťkrát denne, vždy minuli cieľ.“ Po ôsmich vydarených poľovníckych dňoch si Peter priviezol domov okrem očarenia exotickou krajinou aj osem trofejí. Teraz ho láka lov afrických šeliem, ale aj „veľká päťka“. Ktovie... Veď Namíbia, známa aj ťažbou diamantov, je čosi ako skrytý diamant sveta exotických poľovačiek. Peter je nateraz spokojný s tými africkými úlovkami, ktoré už získal do svojej zbierky: samca zebry, byvolca stepného, antilopy skákavej, kudu veľkého, priamorožca-oryxa, svine bradavičnatej, pakoňa čierneho a modrého a malých lovných druhov, zväčša afrických škodcov, ako je šakal a pavián.

Iný svet

P
Počas návštevy Petra a jeho priateľov poľovali v revíri aj traja Američania, jeden z nich lovil lukom. Po slovenskom turnuse zasa čakali miestni farmári skupinu juhoamerických poľovníkov. Hostitelia sa okrem organizovania safari venujú chovu hovädzieho dobytka na mäso. Prostriedky získavajú aj predajom vzácnych druhov antilop, najmä antilopy vranej, pre štátne prírodné parky. Pre zahraničných návštevníkov sú atraktívne pobyty v prírode s pozorovaním a fotografovaním šeliem a voľne žijúcej zveri. Príjmy z turistického ruchu a poľovačiek sa v mnohých afrických štátoch stali významnou položkou národných ekonomík. Africké poľovačky sú lákadlom aj pre našincov. Nielen pre osobité prírodné podmienky a atmosféru, ale tiež pre spoznávanie osadníkov, domorodcov a ich vzdialenej kultúry. Týmto chcem hlavne poďakovať poľovníckej agentúre AB -Centrum safari za zorganizovanie tohto nádherného zájazdu .

OBJEDNAŤ ZÁJAZD