Lov v pohorí Gredos
Lov v pohorí Gredos
Ako majiteľ poľovníckej agentúry som už dlhší čas hľadal miesto so zaujímavou poľovačkou: mala to byť atraktívna lokalita, nie veľmi vzdialená, ale taká, ktorá môže ponúknuť trofej, akú u nás nemožno získať. Napriek dobrým referenciám si však vždy chcem takéto miesto obzrieť osobne. Pri výbere mi tentoraz pomohol priateľ Roman, ktorý má nadovšetko rád horské lovy a preto medzi známymi je známy ako obdivovateľ „rohatej prírody“ – divých oviec , kôz a kozorožcov. Práve na jeho radu som sa rozhodol zorganizovať poľovačku na španielskeho kozorožca Gredos. Pomenovanie má podľa svojho „domova“, ktorým je Gredos, pohorie obopínajúce stred Španielska severozápadne od Madridu. A práve tam sa naša päťčlenná skupina vybrala vlani začiatkom októbra.
Na madridskom letisku Bajaras sme vystúpili na poludnie 3. októbra. Spojenie sem je pre nás, východniarov, najvhodnejšie z Prahy alebo z Budapešti (do Prahy nočným ležadlovým vlakom a na letisko v Budapešti sa z Košíc dostaneme veľmi pohodlnou jazdou po diaľnici za necelé tri hodinky). Bez dlhého zdržovania sme sa vydali v ústrety „španielskemu dobrodružstvu“.
Už na letisku nás čakal môj španielsky poľovnícky partner – tmavý, štíhly 44-ročný Oscar, inteligentný, rozvážny a priamy muž. Spoločne sme zašli do reštaurácie a ochutnali morské špeciality. Bol som prekvapený, že sa pustili do nich aj moje dve ratolesti, ktorým chutili dokonca i chobotničky.
„Náš“ Oscar (celým menom Oscar Jimenéz , menovec známeho španielskeho bojovníka za slobodu – Curra Jimenéza ) v pohorí Gredos je majiteľom a prevádzkovateľom krásneho horského revíru. Pozná v ňom priam „každú skalu“ a nečudo, lebo poľoval tu už jeho starý otec, ktorý tam raz bol poľovníckym sprievodcom aj generála Franca.
V tomto revíri som sa po prvý raz stretol s dvoma rôznymi údajmi o rozlohe územia. Z kartografického hľadiska má revír rozlohu okolo 6 tisíc ha, ale keď Oscar spočítal aj plochu bočných stien pohorí (pochopiteľne, len približne) tvrdil, že skutočná plocha, na ktorej sa môžu pohybovať kozorožce a kde ich možno aj loviť, je vlastne až 9 tisíc hektárov! Tomu som aj uveril pretože územie kde sme sa pohybovali bolo naozaj veľmi členité.
PRVÝ ÚLOVOK
Z Madridu sme sa po diaľnici vydali smerom na západ a asi po troch hodinách sme dorazili do mestečka Madrigal de la Vera v provincii Caceres. Stade to bol už len do revíru už len kúsok. Rozkladá sa na južnej strane pohoria Sierra Gredos, neďaleko národného parku National reserve of Batuecas.
Ubytovanie v revíri poskytuje jednoduchá, ale čistá kamenná chata. Ak sa kozorožce zdržujú v najvyšších vysokohorských polohách , poľovníci môžu prenocovať v chate priamo na hrebeni, aby zbytočne nemuseli schádzať do údolia.
Lov Gredosa je pripravený na tri dni (piatok, sobota, nedeľa). V deň príchodu možno už večer skúšať lovecké šťastie a potom celú sobotu. V nedeľu sa odchádza, lebo ďalšie chodenie po skalách by už len málokto zvládol. Aj my sme postupovali podľa tohto osvedčeného scenára. Mali sme výhodu, lebo sme si nemuseli priniesť vlastné zbrane, teda cestovali aj lacnejšie aj jednoduchšie, t. j. bez formalít súvisiacich s prepravou zbraní. V revíri sú k dispozícii Blaser R 93, kal. 7 RemMag. a Mannlicher 270 Wheat. Mag. obidve s veľmi kvalitnou optikou.
Po príchode do chaty prišiel za nami Oscarov zverostrážca a zároveň priateľ, ktorý nás informoval, že neďaleko v úbočí hory videl starého trofejového kozorožca. Rozhodli sme sa, že za ním vyrazí český priateľ Vlasta a ako prvý sa pokúsi o úlovok. Asi po pol hodine rýchlej chôdze sme sa priblížili ku kozorožcovi na dostrel. Vlasto mal šťastie a podarilo sa mu ho uloviť. Stačil jediný výstrel ponad roklinu, ktorou pretekal horský dravý potok široký asi 8 metrov. Ďalšiu polhodinu trvalo kým sme sa dostali ku zhasnutému kozorožcovi. To sme sa už museli ponáhľať, aby sme do západu slnka stihli urobiť pár fotografií nádherného úlovku, ktorého trofej dosiahla hodnotu striebornej medaily.
MOJ DEŇ
Môj čas nadišiel na druhý deň – v sobotu . Vstali sme skoro ráno, vonku bola ešte celkom tma. Disciplinovane vstali aj moje dve deti – syn a dcéra. Zrejme boli veľmi zvedavé, ako a či vôbec sa mi bude dariť. Po rýchlych raňajkách sme sa vydali na cestu najprv na terénnom automobile a potom sme pokračovali na koňoch. V jesennom období pred rujou, sa kozorožce sústreďujú v najvyšších polohách, preto sme sa k nim priblížili až krátkou pred jedenástou hodinou. Samotná jazda na koni nie je fyzicky náročná, treba však rátať s tým, že trvá niekoľko hodín. Keď sme sa dostali pod hrebeň, ďalej sme už museli ísť pešo. Asi po hodine chôdze Oscar zbadal v diaľke čriedu kozorožcov – narátal ich 30. V čriede bolo aj niekoľko samcov vhodných na ulovenie.
Kozorožce boli od nás vzdialené asi tak 280 m, no Oscar mi nedovolil vystreliť – zdalo sa mu to ďaleko – zbytočne som mu vravel, že v horách som už párkrát takto ulovil kozorožce. Ako sme sa pokúšali dostať bližšie, kozorožce nás, pochopiteľne, zbadali a celá črieda odbehla za horizont. Po krátkom sklamaní sme potom rýchle zmenili taktiku: zídeme z hrebeňa na stranu pod vrcholy v smere vetra, aby nás kozorožce predčasne nezavetrili. Ukázalo sa, že črieda zrejme unikla veľmi ďaleko alebo zabočila niekam do rokliny. Slovom – viac sme ju nevideli. Keď už som pomaly strácal nádej, že niečo v ten deň ulovíme , tak sme na skalách pod vrcholom rovno oproti nám zazreli tri kozorožce. Jeden ležal, vyhrieval sa v lúčoch popoludňajšieho slnka a zvyšné dva si v akomsi cvičnom súboji testovali svoje sily. (Ruja kozorožcov sa začína koncom októbra a pokračuje v novembri). Po krátkom pozorovaní a premeraní diaľky (252 m) mi Oscar povolil uloviť jedného z dvoch bojujúcich kozorožcov. Rýchle sme našli skalu, na ktorej sa dala zaujať vhodná strelecká pozícia a po chvíľke z blaserky 7 Remington Magnum zahrmel výstrel. Kozorožec ukážkovo značil zásah na komoru a po výskoku dopadol medzi skaly, kde sa už ani nepohol. Po príchode k úlovku nastala radosť, obdivovali sme kozorožca a navzájom sme si zagratulovali k uloveniu tohto nádherného zvieraťa.
ÚSPEŠNÁ VÝPRAVA
Po fotografovaní a oddelení trofeje v horskej chate nasledovalo občerstvenie, ktoré sme si priniesli z údolia na koňoch. Za zmienku stojí spôsob, akým domáci horskí lovci ošetrili divinu. Kozorožca odrali a pre svoju spotrebu si vzali iba lopatky, zadné stehná, vyrezali chrbát a zvyšok nechali napospas supom v horách. Na cestu dolu sa vydala pešo dvojica Oscar a môj syn, ktorému som dohodol ulovenie starej výradovej samice. Tento lov je veľmi náročný , lebo samice chodia v čriedach a je ťažké sa k nim priblížiť na dostrel. Ostatní sme sa vrátili ku koňom a celá skupinka spoločne schádzala horským chodníkom späť do údolia. Až pred zotmením sme sa stretli s Oscarom a Mirkom pri vodnom prameni v údolí, kde sme sa mohli občerstviť vodou vyvierajúcou zo skál. Mirko ulovil starú samicu s dobrou trofejou, ktorú si pyšne niesol v ruksaku. Pochopiteľne, že celý priebeh lovu mi podrobne vyrozprával, pričom vyzdvihol, že strieľal zo vzdialenosti 180 m a hneď prvý výstrel bol aj úspešným.
Do chaty sme prišli už celkom za tmy. Čakala nás tam bohatá večera počas ktorej som sa dozvedel, že Vlasto mal znova šťastie. Kým my sme sa lopotili v horách, v nižších polohách sa mu podarilo uloviť španielskeho jeleňa a výradovú samicu kozorožca.
NIEKOĽKO RÁD
Nespornou výhodou lovu kozorožca v Španielsku je, že ide o krajinu, ktorá je členom EÚ, že ostávate v blízkosti civilizácie, veď do najbližšieho podhorského mestečka je to len 10 km a niekoľko hodín jazdy autom do Madridu. Nehrozia tu žiadne riziká, akým sa nedá vyhnúť pri love v pohoriach Ázie (Ťanšan, Kaukaz a i.), kde vás od obývaných miest delia stovky kilometrov a v prípad e nepredvídateľných situácií nie je nablízku lekárska pomoc. Nie je zanedbateľný ani fakt, že letenka do Madridu stojí okolo 250 €, na ázijské lovy do 1000 €.
Na záver ešte zopár rád pre tých, ktorí by sa rozhodli zúčastniť sa na takejto poľovačke. Lov vysoko v horách je nevhodný pre toho, kto trpí závratmi z výšky. Potrebná je aspoň priemerná kondícia kvôli chôdzi v horách a kvalitná turistická či horská lovecká obuv. Lov je stredne náročný a treba rátať s možnou streľbou nad 200 m. Neraz možno natrafiť aj na väčšie čriedy kozorožcov a potom sa dá z nich dobre vyberať a ohodnotiť trofej, ktorá by vyhovovala poľovníkovým predstavám. V revíri žije aj veľa jeleňov západoeurópskej formy, i keď sú menšie ako naše. Tie takisto možno loviť, pochopiteľne, za poplatok. Obdobie lovu kozorožca Gredos je: jún až 15. december. Najvhodnejší čas býva od polovice októbra, november a jún. Najlepšie termíny Vám odporučí poľovnícka agentúra AB - Centrum safari.
Kozorožec Gredos je jedným z viacerých poddruhov španielskych kozorožcov. Je nádherne sfarbený a jeho sivostriebristá srsť prechádza na nohách a hlave až do lesklej čiernej. V Španielsku možno loviť aj kozorožce Beceite , Sierra Nevada a Ronda.
MIROSLAV JEVOČIN
Bližšie informácie o poľovačke na kozorožca v Španielsku:
Miroslav Jevočin, poľovnícka agentúra
AB-Centrum, tel: 0903 353 365
OBJEDNAŤ ZÁJAZD
